O nás

Zázračné maľby troch generácií  Knjazovicovcov z Kovačice

V dejinách výtvarného umenia obvykle umelcov zaraďujeme na základe ich výtvarných poetík do výtvarných smerov a hnutí. Neobvyklejší jav je však pestovať jednu originálnu výtvarnú poetiku generačne v rámci jednej rodiny. S takým  pravdepodobne jedinečným  javom sa stretáme v rámci svetoznámeho insitného maliarstva v Kovačici. V priebehu uplynulých päťdesiat rokov toto mestečko v Srbsku  obývané prevažne Slovákmi  zapísalo sa do svetovej mapy insitnej maliarskej tvorby.

Pričinil sa a zaslúžil o to Ján Knjazovic (1925 – 1985) vynikajúci maliar, smelý a originálny, priekopník zázračnej maľby na pomedzí skutočnosti a sna  maliarstva insitného imaginizmu. On bol prvým maliarom kovačického insitného umenia, ktorý sa v rámcoch svojej výtvarnej poetiky a výtvarného prejavu podstatne a vedome vzdialil od mimetického konceptu výtvarného umenia novou štylizáciou tvarov a používaním farieb podľa ich vnútorných významov. Jeho maľby charakterizuje vidiecka tematika. Zároveň pôsobia úplne plošne. V dvojrozmernom tmavom ultramarínove modrom priestore obrazu Ján Knjazovic lineárne stvárňoval stromy, kvety, zvieratá a ľudí a prejavoval sklon ku kompozičnej multiplikácii rovnakých, alebo podobných motívov.
Originálnu výtvarnú výpoveď Jána Knjazovica výborne prijali milovníci isnitného maliarstva v celom svete a práve jeho jeden obraz sa dostal i na poštovú známku Juhoslávie.
Zázračná výtvarná poetika Jána Knjazovica žije aj po jeho smrti ? nie iba na jeho obrazoch ? ale znovu ožila v maliarskej tvorbe jeho dcéry Anny Knjazovicovej (1950). Ona vo vlastnej tvorbe zachovala základné postuláty otcovej maliarskej poetiky, ale ju zároveň i nadstavala. Tematicky zostala spätá s vidieckym prostredím, ale jej figúry sú rozihranejšie a paleta bohatšia.
Tento neobvyklý fenomén má i svoju nasledovnú kapitolu  výtvarnú tvorbu Anninej dcéry, vnučky Jána Knjazovica, Nataši Knjazovic (1977). V rámci svojej tvorby si tiež uctila výtvarné postuláty maliarskej tvorby svojho starého otca a matky (plošný priestor zobrazenia, použitie farieb na základe ich expresívneho, vnútorného významu a oneirický, rozprávkový tón), ale svoju výtvarnú naráciu vymiestnila z vidieckeho prostredia do univerzálneho priestoru a času a silnejšie prízvukovala citovú sféru a intímny odkaz výtvarnej výpovede.
Zázračné maľby troch generácií Knjazovic, podpisované srdcom v priamom a prenesenom význame, sa stali rozpoznávajúcim znamením kovačického insitného umenia vo svojom viacgeneračnom podmaňovaní sveta umením, srdcom a láskou.

Vladimír Valentík