Knjazovic maľuje s „vnútorným jasom a detinskou radosťou z rozprávania“

Oto Bihalji-Merin

—————————————–

„Knjazovic patrí do malého kruhu insitných maliarov, ktorým sa podarilo dosiahnuť sám vrchol našej insity. Podarilo sa mu vyniknúť z tej známej skupiny tzv. „kovačickej školy“ insitných umelcov a vytvoriť autentický výtvarný štýl.“

Slobodan S. Sanader
(časť textu z katalógu výstavy obrazov v Novom Sade, Výtvarný salón Domu JĽA, 1981)

—————————————–

„Zvláštnou štylizáciou figúr, ktoré sú vždy v pohybe, ich rozvrhnutím podľa potrieb alebo uváženia Ján Knjazovic vyčarúva naše detstvo, hru dospelého dieťaťa.

Nie div, že ho vážení kritici zaraďujú medzi najznámejšie mená našej insity, že jeho obrazy sú prítomné na každej významnejšej výstave a sú veľmi vzácne v krajine a zahraníčí. On sám zostal skromný a zachoval si zmysel pre humor, je spontánny a nadovšetko srdečný, čo je ináč jednou z hlavných charakteristík Slovákov.“

Nebojša Tomašević, 1975

—————————————–

Ján Knjazovic, veľký mág našej insity, „maliar modrých obrazov z modrého domu“. Maľuje srdcom a za pomoci nevyčerpateľnej fantázie a energie.

Slavomir Vojinović
(časť textu z katalógu výstavy v OKC Mladenovac, 1982)

—————————————–

„Maliarska koncepcia Jána Knjazovica je celkom inakšia od výtvarného chápania jeho umeleckých kolegov z Kovačice.“

Stojan Trumić

—————————————–

„Knjazovic používa spektrum intenzívnych farieb slovenského folklóru, ktorý sa mení v rafinované harmónie modrého, zeleného a fialového.“

Milana Vojinović

—————————————–

Keby jej ešte v detstve otec, známy maliar Ján Knjazovic nenamaľoval ružového koníka, ktovie čo by sa stalo s jej a jeho maliarstvom. Šikovnosť a talent sa prenášajú ako životné rozhodnutie, ako láska k jasnému koloritu a jednoduchým tvarom.

Emina Ćirić

—————————————–

„Ponáraním sa do Aniných obrazov presvedčíme sa, že všetko je tu, nič sa nestráca, život je veselý a pekný ak správne použijeme zlaté kľuče, ktoré sme dostali v detstve.“

Radmila Vasiljević

—————————————–

Keď sa búrka upokojí a rieka očistí, zostávajú tie skutočné hodnoty, ktoré nepotrebujú marketing a sebapropagáciu. Medzi ne patria Ján Knjazovic a rodina.

Svetozar Kaćanski Batuka

—————————————–

Očakávalo sa, že jej plátna sa budú podobať obrazom jej matky Any Knjazovic, alebo starého otca Jána, ktorý sa už stal legendou. Všetci sa uprene pozerali na ňu a vedela, že kritiky budú ostré, ale ona im postavila naproti svoj svet. Buduje ho na inakšom surrealizme s jemnými postavami, pastelovým koloritom a odmeranými symbolmi. Keď ide o kolorit, jej matka je temperamentnejšia a ona sa viac podobá starému otcovi, romantikovi.

Emina Ćirić

—————————————–

Nataša zvýrazňuje niektoré detaily, ktoré majú určitú symbolickosť a nevidno ich na obrazoch jej matky a starého otca. Tak prakticky utvára možnosť „pohrávania” sa so snivými motívmi a približuje sa k surrealistickému výrazu.

Slobodan Stevanovski